Milujem rodičovské združenia

Tak som Vám včera zase bola na  rodičku. Chcela som sa spýtať, či to aj Vy tak máte, ale zhodnotila som, že asi nie, to asi len ja tak mám, ja sa Vám tam cítim väčšinou absolútne nepatrične. Teda neviem, či slovo nepatrične sa používa na tento účel, no ja si tak každopádne pripadám. Najradšej by som bola, keby tam chodil môj manžel, ale to už by asi neprešlo, lebo veď každý podľa zásluh- on už chodí veľkým na gympel, na základnú musím chodiť ja. Najhoršie je, keď sa už začnú baviť o dôležitých veciach,  ja neviem, ale skoro vždy o všetkom počujem prvý x. A mamička vedľa mňa sa delí o skúsenosť akú úlohu sme mali do včera urobiť, noo tak ja akože samozrejme, veď viem koľká bije. No des, lebo ja ani len netuším, proste lovím to v hlave a nič. Totižto, náš syn, ktorý má 9 rokov, ale v zásade je jedno koľko má, lebo to nerobil ani keď mal 6, nás odmieta informovať o tom čo sa v škole deje, a pretože si stále zakladá nové zrkadielka, kde si zapisujú tie úlohy, nemáte šancu  zistiť, kde sa tá úloha vlastne nachádza, v ktorom tom zošite. Ja neviem či sa mám postaviť na hlavu, alebo čo, ale takto to proste je. No a keď tam už tak pekne sedím, samozrejme, celú dobu nedýcham, lebo veď stres jak hovädo a tak len čakám- viac menej, kedy pani učiteľka slávnostne oznámi mená detí, ktoré zase niečo urobili, neurobili, povedali, nepovedali a neviem čo ešte nezapadá do jej predstavy vzorného žiaka, no a to bude zase problééém potom. Včera!! no veď prvé rodičko,  sme v zozname neboli - prvý X!  Tak to už je čo povedať,  ale zase na záver, keď som platila za všetko čo dieťa v škole potrebuje, cca 70 e, mi pani učiteľka nezabudla pripomenúť, že veď- ešte je skoro, ešte sa to len začne, nič nie je stratené a na budúce, nás určite prečíta. Takže dajme tomu šancu, možno sa nabudúce aj ja zapojím :))