pondelok 8. septembra 2014

Ako som ušla z úradu práce, alebo budem mať blog :)



Tak ja si dnes veselo upratujem, teda nie až tak veselo, to by som zase preháňala, a potom ma napadne, že do šľaka, veď ja by som už asi aj mala ísť na ten úrad práce, veď som niekde čítala že do ôsmych dní, či siedmych, no to je jedno, skrátka že teda idem. Pekne som vytlačila formulár 4 stranový – tak mne by stačil aj dvoj, veď nemám čo toľko písať, nasúkala som tam tie údaje a bolo. Zobrala som všetky papiere čo mám doma, bohvie čo zase budú chcieť odo mňa.  Auto som zaparkovala v bezpečnej vzdialenosti, no potom som zistila, že tá bezpečná vzdialenosť je  predsa len dosť ďaleko, tak som preparkovala. Úspešne. A tak si idem, už som pomaly začínala cítiť neistotu, ale hovorím si, som už veľká tak to zvládnem. Dôjdem na chodbu, naľavo nikto, na pravo trochu viac ľudí, lebo za roh som nevidela, a tak som vydedukovala, že síce je tam asi štvoro dverí, ale čo sa budem pýtať, všetko ide tam kam ja, alebo teda že ja idem tam kam oni. No ale kam ja to idem a  ku komu?  Ja som nevedela, že mám vedieť meno. A tak keď sa tí, čo prišli po mne začali pýtať, že či ideme k tej, alebo hentej, no , hovorím si, že asi budem musieť zistiť ku ktorej idem ja. Tak som velice išla k tej tabuli kde boli rozpísané mená, a potom, som už mala pocit, že na dnes je toho predsa len príliš, a už som tam aj nejakú chvíľu stála, že teda asi stačilo, a už ma nebolo. Hrča v krku, panika, toto naozaj asi nezvládnem. A taká som bola spokojná, že som konečne odtiaľ vonku, že som si ani neuvedomila, čo som to podpísala, nejakú petíciu slečne tmavšej pleti??  A čo mi to tam ukazovala, že dobrovoľný príspevok ani neviem na čo, a ja len že nemám ani cent...chvalabohu. Neviem či sa mi to nesnívalo, lebo toto nezvyknem, hrabať sa do petícií.  Potom som išla do obchodu,  čo sa volá na L, že pozriem ten spotrebný tovar čo som mala na pláne, ale oni tam zase nemali tú novú záchodovú dosku, čo som chcela, tak to už bol úplný vrchol. 
Takže, aby som to zhrnula, výsledok dnešného dňa je jedna namontovaná záchodová  doska- lebo u nás ju malii, a toto tu, čo píšem, možno umiestnim niekam kde sa to bude dať čítať, ale ani to neviem určite, lebo ja nikdy nerobím to čo všetci, a blog už majú takmer všetci, tak to bude zase asi problém, a hlavne koho by to zaujímalo, že? no veď uvidíme.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára