Mám takú ideu- dlhodobo, že začnem behať, normálne, seriózne. No a včera bol deň D. Sedíme si doma pri stole, pred večerou, a že či nejdeme behať. Hovorím si, ešte sme nejedli- zle mi nebude, ale zase pol dňa pršalo- to bude problééém, no nakoniec, že ideme. Musím povedať, že naposledy, asi taak tri roky do zadu, keď som mala podobný nápad, moje prípravy na beh trvali podstatne dlhšie, lebo veď kým som nainštalovala na seba zariadenie na počúvanie hudby, potom ešte nejaké prezliekanie, pitie- skrátka tento x som to neriešila. Jedine, že aké tenisky sú vhodné do blata, lebo keď idete behať na poľnú cestu, nie je tam asfalt, a predtým pol dňa pršalo, tak Vás to asi napadne. Ale zobrala som moje akože bežecké na tento účel kúpené tenisky, že snáď bude to ok, a to bola celá príprava. Ideme si s manželom aj zo psom krokom, lebo veď nezačnem hneď behať, čo keď ma niekto uvidí - hneď to budú všetci vedieť, ale potom, že či teda nepobehneme, že asi by sme aj mohli. Úsmev XXL- ako naposledy na skákacom hrade, pes celý prekvapený, pozerá, že čo sme sa kam rozbehli, ona je zvyknutá len na pomalú chôdzu. Asi tak po 10 metroch som sa prvý x šmykla, už som spomínala, že pršalo pár hodín predtým, ale manžel, že čo sa vyhováram zase, tak ok, bežím - šmýkam sa ďalej. Akože vážne to sa nedalo toto, tak sme zhodnotili, že keďže už mám celé tenisky a časť teplákov s prepáčením zasraté od blata, asi to len nebol najlepší nápad, ísť behať na pole tesne po daždi. Ja neviem prečo, ale tak mám pocit, že niektoré činnosti, proste nie sú určené aby som ich vykonávala, asi mi to nie je súdené. Aj s tými hríbmi to tak je, už sme mali niekoľko pokusov, ale my za svet nevieme nájsť ten les kde tie hríby rastú. Skúšali sme to pár x - prvý x si pamätám len pokutu od policajtov za rýchlosť, no a potom teraz nedávno, jeden les bol strmé stúpanie s medvedími stopami- zato mrte čučoriedok, no a potom ten kde si náš syn namočil nohy do jediného minijazierka v širokom okolí a bolo po hubárčení. Tam sme síce niečo nazbierali, aj som tie hríby išla doma sušiť, bolo ich pár, ale keď po troch dňoch začali rásť a liezť, tak som ich radšej zahodila.
Takže, z toho vyplýva, že nemusíme, alebo nemôžeme- neviem, všetci robiť všetko, aleboo- že by som tomu mala dať ešte šancu...teraz fakt neviem, budem musieť o tom porozmýšľať :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára